Bike Hero - dobrodružstvo na českých trailoch

Trasa s dĺžkou 159 km prekonáva 4 139 výškových metrov. Zaujímavý projekt dá šancu celému spektru jazdcov a naviac má i charitatívny rozmer.

pre niekoho zážitok, pre iného výzva

Kým Bike Hero (BH) je v Čechách celkom známy pojem, u nás na Slovensku už menej. Jedná sa však o veľmi kvalitný projekt a preto som sa rozhodol priblížiť ho aj slovenskej cyklistickej obci. MTBIKER.cz už publikoval článok na tému BH z pera výkonnostných cyklistov a ja by som ho rád ukázal z pohľadu hobby bikerov.

Dovolil som si voľne preložit niektoré pasáže z oficiálnej stránky: „BIKE HERO je pre niekoho zážitok, pre iného výzva. Na jazdca čaká trasa v dĺžke 159 km s prevýšením 4 139 m. Na jej zdolanie budeš mať 1 až 3 dni. Zvezieš se po lesných cestách i prírodných trailoch, navštíviš 4 hrady, vystúpaš na dve rozhľadne a ešte omnoho viac. Je to skutočný návrat späť k samotným koreňom horskej cyklistiky.” Projekt má aj ďalší rozmer, podporuje hendikepovaných a začínajúcich cyklistov.

Ako to teda funguje

BH nie sú preteky v pravom slova zmysle. Je len na tebe, kedy a kde začneš. Po registrácii a zaplatení príslušného poplatku príde vstupný balíček a mail s propozíciami a GPX záznamom aktuálnej trasy. Trasu tvorí okruh, ktorý sa ide proti smeru hodinových ručičiek a môžeš sa rozhodnúť, či ho pôjdeš jeden, dva alebo tri dni. Na ceste nemáš žiadnu podporu. O pitie, stravu a prípadné ubytovanie sa staráš sám. Skrátka, dobrodružstvo. Z trasy si robíš GPX záznam, napr. na Strave, a urobíš povinné foto na vybraných miestach. Toto slúži ako podklad pre vydanie certifikátu o absolvovaní BH a zápise do siene slávy. K dispozícii sú tri druhy registrácie: Basic, Premium, Activ, ktoré sa líšia predovšetkým trofejou, ktorú získaš po ukončení pretekov. Ďalšie detaily sú na stránke BH.

Ako som sa k tomu dostal?

Ja a moji dvaja synovia (Adam, Samuel) sa snažíme aspoň raz do roka spojiť v priestore a čase a príjemne stráviť spoločný čas na MTB výprave. Obaja (na rozdiel odo mňa) sú pracovne veľmi vyťažení, majú svoje rodiny a naviac žijú ďaleko od rodného Popradu. Dať dohromady takúto akciu nie je úplne jednoduché. Nápad bol skúsiť niečo na Křivoklátsku. Hneď pri prvých pokusoch o vyklikanie vhodnej trasy som naďabil na Bike Hero a tak sme všetci traja dostali 24. 12. 2021 skvelý vianočný darček vo forme mailu, ktorý potvrdil našu registráciu. Pre chalanov to bolo celkom prekvapenie.

Kocky sú hodené

Celý kraj, ktorým vedie Bike Hero, je neuveriteľne malebný

Plánovanie samotného výjazdu bolo komplikovanejšie kvôli pracovnému vyťaženiu. Nakoniec sme sa dopracovali k začiatku mája, týždeň pred „ľadovými mužmi", aby sme sa vyhli hnusnému počasiu. Mesiac pred akciou termín (kvôli práci) presúvame predsa len na ľadových a ja sa hrozím podmienok, ktoré nás čakajú. Nakoniec je ale všetko inak, ľadoví muži namiesto seba poslali letné podmienky.


BH sa jazdí:

• na „krv"
• na výkon
• na pohodu
• na pivo

My sme po studenom marci a apríli málo rozjazdení a tak je zhoda jasná. Pôjdeme na pohodu, aby sme aj niečo videli a trochu aj na pivo, aby sme nezanedbali pitný režim. Vyberáme sa na tri dni! Ja objednávam ubytovanie po ceste a Adam ako domáci prijal úlohu navigátora. 12. mája 2022 sa schádzame u Adama v Prahe Čakoviciach a dolaďujeme posledné detaily. Usporiadatelia účastníkov žiadajú, aby nezverejňovali trasy BH a my to samozrejme rešpektujeme. Preto som pripravil orientačnú mapu, kde celý okruh môžete spolu so mnou sledovať. Do textu som pre zvedavých pridal aj linky na najväčšie atrakcie.

Prológ

Je ráno 13. mája. Na Popradskom plese je ešte hrubý ľad, ale tu je počasie naozaj excelentné. Modrá obloha, teplo a rovnako vyzerá predpoveď na najbližšie dni. Rýchlo sa balíme. Na seba letný cyklodres, krátke - krátke. Na spanie a na prípadné ochladenie dávam do batoha dlhé merino nohavice a merino tričko. Nesmie chýbať tenká goratex vetrovka, keby náhodou zapršalo. Tenké šuštiakové nohavice a tričko s dlhým rukávom sa hodili na večerné aktivity. Ešte sa nenápadne prešmyknúť von z bytu, aby si to nevšimli synovia mojich synov a výlet sa môže začať.


Prepletáme sa okolo Čakovického zámku, prechádzame priamo stredom letňanského bikeparku s početnými trailami a potom už jazdíme medzi Letňanským a Gbelský letiskom. Rozličné cestičky, trailíky a zjazdíky nás dovedú do Libne a odtiaľ už je len kúsok k vltavským dokom. Ani sa mi nechce veriť, že sme prefrčali časť hlavného mesta. Väčšia časť trasy viedla cez lúky, polia a lesíky. Nasleduje jazda po nábreží Vltavy, zase uprostred lúk, akoby sme ani neboli temer v centre mesta. Vchádzame do Karlína a tu je najväčšie prekvapenie - Žižkovský tunel pre peších a cyklistov. Keby som nevidel, tak neuverím - 303 metrov, takmer 8 % stúpanie - to je stavba z roku 1951, opradená temnými historkami. Bývalé železničné trate premenené na cyklochodníky nás dovedú priamo na Hlavní nádraží.

• Štatistika: vzdialenosť 14.5 km, 91 nastúpaných metrov.

Rýchlo lístky a šup do vlaku smer Dobřichovice. Treba povedať, že Praha je veľmi cyklofriendly. Množstvo cyklotrás v meste i okolí, naviac vstup s bicyklom do metra či do vlaku naozaj nie je problém. Hustá železničná sieť, s vysokou frekvenciou spojov, zavezie cyklistu za krátky čas do mnohých atraktívnych oblastí.

Deň 1. - trinásteho mája 2022

Vláčik nás vypustí v malebnom údolíčku, uprostred ktorého je rozložené historické mestečko Dobřichovice. Tento opis by sa dal použiť hádam na každom desiatom kilometri, takže v ďalšom texte sa takýmto expresiám pokúsim vyvarovať . I keď, je to ťažké, pretože celý kraj, ktorým vedie Bike Hero, je neuveriteľne malebný. Nečudo, že od stredoveku až dodnes si ho obľúbili českí králi, šľachta aj turisti a stále sa tu dajú nájsť kedysi veľmi populárne, trampské osady. Ale aj renesančné zámky, gotické hrady, barokové kláštory a kaplnky. Nás čaká profil, ktorý vyzerá celkom príjemne. Len také hore dole, s pomerne krátkymi stúpaniami. Čože je to oproti takému výšľapu z Popradu na Sliezsky dom. Bude to malina.


Cez zaujímavú lávku prvýkrát prekračujeme Berounku, ktorá nás bude sprevádzať skoro polovicu nášho výletu. Prechádzame cez zámocký park a potom nás už z Dobřichovic vyvádza nápaditý cyklochodník, obklopený skulptúrami. Každých desať metrov sa mení štruktúra povrchu, kocky, betón, piesok, ba i kov. Idylka sa končí spolu s cyklochodníkom a nasleduje parádny „krpál" cez NPR Krásná stráň. Prírodný, kamenisto-hlinitý trail, plný koreňov a sklon 20 % nás jedného po druhom donúti zosadnúť a pokorne pretlačiť viaceré miesta.

Neskôr sme zistili, že takéto úseky vôbec nie sú ojedinelé – malina sa nekoná. Tých 4 139 výškových metrov treba niekde nabrať. Vonoklasy – PR Karlické údolí – Mořinka, to sú lesné a poľné cesty a single. Parádna jazda, keď často treba poriadne tlačiť do pedálov. Ale odteraz to bude už stále tak. Nad Mořinkou je prvý povinný fotopoint pri menhire a betónovom kresle. Pôvod oboch objektov je nejasný, zato výhľad je ďaleký a perfektný. Betónové kreslo je pozoruhodne pohodlné.


Šesť kilometrov jazdy je vzdialený ďalší povinný fotopoint a ďalšie magické miesto, lom Velká Amerika. V ryhe, dlhej 800 m, širokej 200 m a hlbokej 100 m, sa ťažil kvalitný vápenec pre potreby blízkej vápenky. V minulom storočí sa stal nenávidenou destináciou politických väzňov a neskôr filmárov, ktorí tu točili napríklad klasický český „western“ Limonádový Joe. Dno je zatopené čistulinkou vodou, ale vstup je bohužiaľ uzatvorený. To však nebráni zvedavcom, lovcom duchov a vysvetľovačom konšpirácií zliezať dole a skúmať kaňon. Výsledkom je postupný, mierny nárast duchov v lokalite .

Po nádherných lúkach, cez príjemné lesíky...

Príjemný zjazdík do chladivého údolia nás osvieži tak, že si ani nevšimneme, ako náš navigátor Adam minul (zámerne) odbočku a doviedol nás priamo do reštiky Pod Dračí skálou. Reštika je pod Karlštejnom, ale z neho nevidíme ani „ň". Vraj neskôr. Poľovnícky gulášek s karlovarským knedlíkom spôsobil, že Adama opreteky chválime a neľutujeme stratený čas. Samo mi kedysi tvrdil, že ak jesť počas výjazdu, tak len halušky, ktoré spadnú na dno žalúdka a tam už neobťažujú. Má pravdu – knedlíky sa urputne bránia nasledujúcim 100 výškovým, našťastie maximálny sklon je len cca 17 %. Výhľad na Karlštejn (titulná foto) stojí za to.


Po nádherných lúkach, cez príjemné lesíky a hravé trailíky sa spúšťame ku kláštoru Svatý Jan pod Skalou. Svatý Jan je benediktínsky kláštor s počiatkami v 11. storočí a je naozaj pod poriadnou skalou. Tu sa začína nepríjemnosť s Adamovými prakticky novými brzdami. Postupne viac a viac mäkne pravá páčka, možno aj od toľkého brzdenia v celkom slušných zošupoch. Výšľap od kláštora nás najprv postaví do pedálov a keď sklon kamenistého trailu presiahne 20 %, poslušne zosadáme a tlačíme. Nech žije cyklo-pešo-turistika. Pokračujeme hladko do Berouna a strmo hore na rozhľadňu Děd, ktorá je najvyšším bodom celého okruhu a samozrejme aj povinným fotopointom. Adamova zadná brzda je už fakt mäkká a to nás ešte čaká ostrý zjazd. Meníme teda aspoň brzdové doštičky a čuduj sa svete, dosť to pomohlo.

vyškriabeme sa okolo hradu na náhornú planinu

Ubytovanie máme v Hoteli Praha v Nižbore. Niekto by namietal, že je to skôr turistická ubytovňa, ale máme pohodlné postele, horúcu sprchu, kolárnu a výbornú kuchyňu. Mestečko je príjemné aj s hradom nad Berounkou, ktorý večer obdivujeme z miestnej turistickej atrakcie – ubytovňa a reštaurácia Zastávka Nižbor – zrevitalizovaný železničný objekt. Doporučujem.

• Štatistika: vzdialenosť 51 km, 1 176 nastúpaných metrov.

Deň 2. - štrnásteho mája 2022

Raňajky v cene využívame, aby sme z recepčnej vymámili kontakt na niekoho, kto by sa nám mrkol na TÚ! zadnú brzdu. Slečna sa celkom snaží, ale jej kamoši bikeri sú kdesi na výjazdoch. No nič, TÚ! brzdu budeme riešiť trocha neskôr za jazdy. Vyzerá to tak, že najbližší servis bude snáď v Křivokláte, čo je asi 30 km trailov. Je sobota, malé obchodíky a servisy budú otvorené len dopoludnia a tak sa rozdelíme. Samo je najrýchlejší, berie Adamov bicykel a frčí napred. My s Adamom ideme za ním a cestou obvolávame, čo sa dá.

Vyškriabeme sa okolo hradu na náhornú planinu, obmývanú po pravici Berounkou. Krajina je malebná, striedajú sa polia, lúky, dubové lesy a utešené výhľady. Vo vzduchu je už plná jar, čo nám, tatrancom, pripadá ako vrcholné leto. Je horúco. Striedajú sa poľné a lesné cesty, nájdu sa aj „krpály" a trailíky. Dnešná trasa sa vyhýba obývaným miestam, prejazdov cez obce a mestečká je podstatne menej. Míňame chatkové lokality, niektoré ešte majú dochovanú bránu s nápisom „Trampská osada na …“, to je turistická história. Samovi dávame avízo, že v Křivokláte-Roztokách pri slalomovom kanáli ho počká pán, ktorý odvzdušní TÚ! brzdu. Musí tam byť čím skôr, lebo pán má poobede program. Traily končia a po asfaltke zbiehame strmo dole do Zbečna. Pri výjazde z ostrej zátačky sú náhle predo mnou autá, stojace pred železničným priecestím. Dobrzďujem pekne zostra a vyhýbam sa kolóne len tak tak.

Nasleduje ďalší povinný fotopiont, priehrada Klíčava. Priehrada je vodárenský objekt a prístup k vode je zakázaný, škoda. Na druhej strane priehradného múra je vstup do obory, ktorá je súčasťou zámku Lány. Netreba osobitne predstavovať oddychové sídlo českých kráľov, československých a českých prezidentov.


Od priehrady, ako ináč, zase strmo kamenistým chodníkom hore nádhernou borovicovou stráňou, kde slniečko už poriadne pripeká. Potom, na naše sklamanie, nasleduje zjazd do Křivoklátu po štátnej ceste. No čo už, aspoň že to odsýpa. Křivoklátsky hrad bol založený už za Přemyslovcov a hrdí sa tým, že v pohnutých dobách ukrýval české korunovačné klenoty a ešte aj dnes je v ňom hodnotná expozícia. V mestečku sa stretávame so Samom a ochotným pánom, ktorý nám TÚ! brzdu dal do celkom dobrého stavu. A že sa ešte zišla!


Neďaleko je hospoda, ktorá nevyzerá ktovie ako, ale pivo na terase pod gaštanmi určite príde v tom teple vhod. Prekvapuje nás slušný jedálny lístok a k pivu sme pridali aj kompletný obed. V našich končinách by sme si v takejto krčme dali asi iba pivo s borovičkou . Tu, v tomto regióne, vždy po dobrom obede nasleduje ostrý výšľap. A tento je naj z celej trasy, alebo to je zas len ten knedlík? Našťastie ďalej je to mierne z kopca okolo zámočku Leontín po príjemných lesných cestách do Nového Jáchymova.

Je fajn teplúčko, tak dávame zmrzlinu a oddychujeme, keď okolo nás prejdú traja borci v tričkách BikeHero. Cestou k rozhľadni Máminka na Krušnej Hore ich obieham a trocha pokecáme. Oni šli BH pred dvomi rokmi a teraz si dávajú repete. Idú na dva dni a bývajú kdesi v kempe, takže ráno začínajú a večer končia na rovnakom mieste. Aj tak sa dá, aspoň môžu ísť úplne naľahko bez protivných „báglov".

Konečne sme v cieli

Z rozhľadne to mohlo byť osem kilometrov dole kopcom, keby sa nám do cesty nepostavil vrch Velíz v tvare vyhasnutej sopky. Ako strmo hore („tlačenka") tak strmo aj dole (zvažujem „tlačenku" aj dole kopcom, ale hrdosť víťazí). Hore je však starodávne „probožství Velíz“, ktoré určite stálo za zhliadnutie. Pokračujeme lesmi, lúkami, kopcami hore-dole až k dvojici hradov Točník a Žebrák. Napriek podivným názvom sa jedná o slávne hrady v tesnej blízkosti. Pre nás znamenajú predposledný dnešný kopec a pravdupovediac, v tom teple sa nám už výšľapy pomaly prejedajú. Aspoň že sme cestou nevynechali zastávku v podnikovom bufete údajne najlepšieho súčasného českého pivovaru Matuška. No, pivo teda variť vedia!


Konečne sme v cieli dnešnej etapy v dedine Svatá. Ubytovanie na príjemnom priváte, s veľkou záhradou a ako doplnok je neďaleko hospoda s perfektnou kuchyňou. Najedli sme sa tak, že veľa miesta na pivo už neostalo.

• Štatistika: vzdialenosť 73.4 km, 1 852 nastúpaných metrov.

Deň 3. - pätnásteho mája 2022

Obhliadku betónového monštra vynechávame

Na trase sme doteraz prejazdili všelijaké „krpály", ale že dnešná etapa obsahuje najtechnickejšie úseky, tak to sme ešte len mali zistiť. Prvý prichádza hneď za dedinou v oblasti Vraní skály. Najprv lesný trail, potom padák pomedzi stromy do jamy, strmý výšľap po lesnej „ceste“ a posledný zošup do mestečka Zdice. V obchode na námestí, hoci je nedeľa, nakúpime raňajky, najeme sa na slniečku na lavičke a frčíme ďalej. Ako vždy, po jedle výšľap. Tentoraz je však menej strmý, maximálny sklon 20 %, ale prevažne príjemných 10 %. Cez zvlnenú malebnú jarnú krajinu sa pomaly dostávame k cyklistickému raju Brdy. Bývalý vojenský „újezd“ je dnes plne otvorený pre cyklistov. Na chrbáte pohoria, i v podhorí, ponúka veľa cyklotrás od asfaltu, cez prašné cesty až po krkolomné chodníky. Samozrejme sa tu poriadajú preteky, treba spomenúť Trans Brdy a Tour de Brdy. Z Prahy sem jazdí špeciálny vlak „Cyklo Brdy“.


Výjazd na hrebeň je dlhý a horúci, našťastie z veľkej časti po asfalte. Len posledný kilometer je vytýčený po lesných chodníkoch, takže tých necelých tristo výškových celkom rýchlo prešlo. Na hrebeni je informačná tabuľa k histórii vojenského „újezdu", čo bola hlboko utajená raketová základňa Klondajk. Podľa niektorých zdrojov tu bola údajne jednotka preventívneho úderu, iné zdroje tvrdia, že šlo o rakety, ktoré mali eliminovať cudzie výzvedné a útočné lietadlá nad územím Západnej Európy. Obhliadku betónového monštra vynechávame a vydávame sa na technický, kameňovo-korenistý úsek, ktorý dôkladne preverí odpruženie našich bicyklov. Som veľmi vďačný svojmu „celopéru", aj keď zdvihy sú len 110/110 .

Po asi piatich kilometroch trasa nelogicky opúšťa hrebeň a vedie do obce Kytín. Zachvíľu rozpoznáme, že logika je v tom, že v Kytíne je ďalší lokálny pivovar so skvelou reštikou na terase. Je ešte len okolo poludnia a pred sebou máme posledných dvanásť kilometrov, v podstate len po hrebeni a záverečný zjazd. Necháme sa zlákať a posedíme pri orosenom a prese, debatujúc o zážitkoch z nášho podujatia. Rozhýbeme sa do posledného výšľapu na hrebeň k barokovému komplexu kláštora Skalka s ďalekými výhľadmi do okolia. Tu nás ešte raz precvičí krátky výjazd cez kamenitú krížovú cestu, ktorý so zaťatými zubami dá celý len Samo.


A už len dole. Sem-tam problémy s orientáciou, návraty z kratšej cesty, neistota na kamenitých zjazdoch. Už sme takmer dole v Dobřichovicích, obchádzame chatky a záhrady a vbiehame na nejaké lokálne traily. Tak tieto fakt preveria naše technické (ne)zručnosti. V závere sa horko ťažko vyhnem celkom veľkému skoku, aby som vzápätí intenzívne brzdil v prachu na doskokovom bubne. V jame sa zastavujem a obzerám sa. Fuuu, tak teda toto iste v zime používajú ako mládežnícky skokanský mostík . A to je vlastne koniec našej cesty. Ešte vláčik, metro a sme doma.

Motivácia na záver

Bike Hero je podľa mňa pre každého zanieteného horského cyklistu, závisí len na zvolenom variante.

Jednodňový prejazd je výzva

Ak sa vydáš na 3 dni, tak je to ľahké, ale len zdanlivo. Naozaj treba mať čosi najazdené kvôli kondícii a technike jazdy. Bicykel by mal byť bez debaty HORSKÝ a lepší je celoodpružený s teleskopickou sedlovkou a hlavne, v perfektnom technickom stave. Sú tu pasáže, kde menej vyjazdený účastník pôjde asi radšej pešo, než aby riskoval nepríjemný pád. Na chrbáte budeš mať naviac otravný batôžtek s nevyhnutnosťami na cestu. Dobrá navigácia, trvale zapnutá a upevnená pred očami na riadítkach je úplne nevyhnutná (nám sa osvedčila mobilná apka Mapy.cz). Program je však voľnejší a celkovo si trasu viac užiješ. Vrátane výhľadov do krajiny a príjemných večerných posedení. Dobrá partia na cestu je vítaná.

Cesta rozvrhnutá na dva dni je super. Ale nedaj sa mýliť, nie je to ľahké. My, bežní hobíci, si siahneme na hranice svojich síl a vytrvalosti. Výhodou je, že pri dobrom počasí a vhodne zvolenom mieste ubytovania, sa dá prespávať na jednom mieste a môžete ísť naľahko. Jedlo a pitný režim je možné obstarať po ceste. Aj nejaké tie krásy okolia sa ešte na jazdca nabalia. Jednodňový prejazd je výzva. Nie je to pre každého. Ale je to lákavé.

A konečne BIKE HERO LEGEND. Tak tu už len citát z propozícií: „Být legendou je něco výjimečného. Zařadíš se tak do klubu bikerek a bikerů, kteří tuto nelehkou výzvu zdolali opakovaně. Legendou nemůže být každý. Legendou se může stát pouze ten, kdo má dostatečnou motivaci, odhodlání a podaří se mu zdolat trasu BIKE HERO minimálně dvakrát po sobě.“

Veľa zdaru priatelia.

P.S. A čo takto Run Hero?