Pod dozorom alpských štítov

Čau „bryndziar", ideme ebikovať do Livigna a máme jedno miesto voľné, nepridáš sa?

Veta v tomto znení mi jedného februárového dňa pristála v pošte od kolegu ebikera z Banskej Bystrice a mne sa na okamih zastavil dych. Ponuka, aká sa neodmieta. Jasné, že sa pridám, s najväčšou radosťou.

Zvedavé otázky ohľadom ubytovania, dopravy a predpokladaných nákladov boli k spokojnosti zodpovedané a zostalo už len čakanie na 17. júl, termín odchodu. Naše dovolenkové zoskupenie sa skladalo zo štyroch členov: vedúci výpravy Majo s polovičkou Majou, ich kamarát Peťo, ktorí už spolu na ebikoch prebádali zahraničné destinácie a ja ako „benjamínek" tímu.


Mesto

Pozapínali sme stroje a ocitli sa na kultovej asfaltke, na ktorej sa odohrávajú najtvrdšie a najpamätnejšie vrchárske súboje Gira...
Po prejdení tunela zo švajčiarskej strany sme sa ocitli na hrádzi s výhľadom na priehradu. Niekoľko posledných kilometrov a privítal nás veľký nápis Livigno v strede kruhového objazdu. Napriek svojej veľkosti je to rušné turistické centrum v nadmorskej výške 1 816 m, nad ním sa týčia vrcholy siahajúce k 3 000 m. Páčila sa mi rozvinutá cyklistická infraštruktúra a oddychové zóny pred a za mestom, videli sme posedenia s ohniskami, vonkajšie posilňovne a servisné cyklostojany. V blízkom aj širokom okolí sú vytvorené ideálne podmienky pre všetky cyklistické kategórie, rovnako tak pre peších turistov. Možnosti horského športového vyžitia sú v letnom období v Livigne asi nekonečné.


Ubytovanie

Ubytovaní sme boli v komplexe Cronox, ktorý sa skladá z dvoch budov blízko pri sebe. V staršej sa nachádza reštaurácia s barom, bowlingom, video herňou a family apartmánom na poschodí, novšia budova je apartmánový dom s vonkajším a podzemným parkoviskom. V ňom sme mali zajednané dva dvojposteľové apartmány v plnej výbave na prízemí. Ústretová pani domáca nám dovolila mať bicykle pri sebe, k dispozícii bola aj záhradná hadica. Ako mínus spomeniem hluk z reštaurácie, ktorá bola každý deň otvorená do druhej hodiny rannej.


Počasie a nadmorská výška

Väčšinu pobytu nás sprevádzalo slnečné počasie s teplotami do 25 °C. Ku koncu sa vo večerných a nočných hodinách vyskytli búrky a dažde, ale počas výjazdov na nás nespadla ani kvapka vody. Peťovi to asi podvedome chýbalo a tak sa na poslednom výjazde nechtiac vykúpal v horskej bystrine. Nadmorská výška a redší vzduch nám až na jednu výnimku problémy nerobili, úvodný výjazd s nami Maja neabsolvovala kompletný, po výšľape na Carosello sa necítila dobre.


Deň prvý - Carosello 3000 a Monte delle Rezze

Cieľom prvého výjazdu bol bicyklom najvyššie dosiahnuteľný bod v Livigne, vrch Monte delle Rezze s nadmorskou výškou 2 858 m. Hneď na začiatok sa Peťovi nejakým záhadným spôsobom podarilo dostať pätku plášťa mimo ráfik a duša to sama neutiahla. Po rýchlej oprave sme pedálovali typickou alpskou šotolinkou v krásnej tiahlej doline Val Federia, neskôr nasledovalo prudké stúpanie, miestami dosahujúce sklon viac ako 20 %, k vrchnej stanici lanovky Carosello 3 000.

Tam sme zanechali oddychujúcu Maju a pokračovali v trojici kamenistým trailom až na Monte delle Rezze. Pod úplným vrcholom je do svahu zabudovaná ikonická kamenná chata a obďaleč WC s výhľadom na okolité alpské štíty. Iným smerom sme mali nádherný výhľad na celú dolinu s mestom a priehradou. Cestou späť sme vyzdvihli Maju a otestovali bikepark. Prešli sme ho tak nejako po svojom, traily Coast to Coast, S-Way, H-Dream (Hutr) a Blueberry Line sme spojili do jedného a ten nás doviedol až dole k ceste a prvým domom.



Deň druhý - Passo Stelvio – Livigno

Na Stelvio sme sa nechali vyviezť cyklotaxíkom, pri pôvodne plánovanom okruhu so štartom aj cieľom v Livigne sme sa obávali veľkého čísla nastúpaných metrov a nemali sme prehľad o možnostiach dobíjania po trase. Zhovorčivý sympaťák Davide nás naložil pred apartmánmi a po hodine a pol vyložil na Stelviu, cestou nám poukazoval a porozprával rôzne zaujímavosti z okolia. Pozapínali sme stroje a ocitli sa na kultovej asfaltke, na ktorej sa odohrávajú najtvrdšie a najpamätnejšie vrchárske súboje Gira, je to celkovo najvyšší bod Grand Tour. Pre mňa ako veľkého fanúšika cestnej cyklistiky jeden z vrcholov dovolenky. Pustili sme sa do strmého stúpania k hotelíku v hradnom štýle Rifugio Garibaldi a tu nás postihol druhý a našťastie zároveň aj posledný technický problém. Maji pri radení spadla reťaz za kazetu a odniesla si to prehadzovačka.

Po hodnej chvíli dumania, skúmania a pokusov sme ju dostali aspoň do stavu, aby sme nemuseli volať Davidovi. Od hotela sme sa napojili na tvrdý kamenný trail do priesmyku Passo Umbrail,
Technické pasáže a množstvo ostrých kameňov sa nám podarilo zvládnuť bez väčších problémov.
Maja zišla tento úsek po ceste. Nasledoval výstup do sedla Bocchetta di Forcola po chodníku plnom malých aj veľkých kameňov, miestami sme museli tlačiť. V sedle sme si pozreli zvyšky vojenských opevnení a rozmýšľali ako ďalej s polofunkčnou prehadzovačkou. Nakoniec sme sa rozdelili, Majo s Peťom si to namierili do sedla Boccheta di Pedenoletto a na trail so strmými zrázmi a serpentínami známy z videí o Livigne, ja s Majou sme sa pobrali priamo dole do doliny. V určenom bode stretnutia sme na druhú polovicu partie čakali asi polhodinku a pokračovali spolu pohodovým tempom ku priehradám Cancano a San Giacomo. Trasa viedla popri prvej menovanej vodnej nádrži až na hrádzu, za ňou sme to pri San Giacomo vzali doľava na stúpanie do sedla Passo Trela, po krátkom klesaní sme odbočili zo šotolinovej cesty na parádny hravý prírodný singláč, končiaci pri chate s reštauráciou nad priehradou Livigno.



Deň tretí - servis

S poškodenou prehadzovačkou nám pomohli chalani v servise v miestnom bikeparku, podvečer zavolali, že si máme prísť pre bike. Urobili sme si voľný deň, povenovali sa bicyklom, poprechádzali po meste, nazreli do obchodov. Okrem alkoholu, cigariet, hodiniek a ďalších produktov obľúbenej americkej značky nebolo nič lacnejšie ako u nás.


Deň štvrtý - Passo Bernina/Lago Bianco

Vyrážali sme o 9. hodine smerom na priesmyk Forcola di Livigno. Najprv miestny asfaltový cyklochodník, neskôr cyklotrasa lesom a pastvinami, krátke prudšie stúpanie a ocitli sme sa pri colnici. Odtiaľ sme pokračovali náročným stúpajúcim trailom zarezaným do úbočia, v oboch smeroch sme stretli veľa bikerov aj turistov. Technické pasáže a množstvo ostrých kameňov sa nám podarilo zvládnuť bez väčších problémov. Dostali sme sa na planinu s výhľadom na ľadovcové vrcholy masívu Bernina a po približne dvoch kilometroch jazdy dole kopcom sme dorazili k hotelu Ospizio Bernina.

Nasledovalo klesanie popri priehrade Lago Bianco, cez hrádzu, ľahkým trailom popri trati slávneho vlaku Bernina Express, ktorý sa neskôr zmenil na cyklotrasu, až k údolnej stanici lanovky Diavolezza. Križovali sme hlavnú cestu a vstúpili do doliny Val da Fain, po šotolinovom stúpaní nás čakalo prekvapenie v podobe miestnej farmy. Pochutili sme si na domácom švajčiarskom syre a pokračovali trailom do sedla Passo del Fieno. Záver nám veľmi nevyšiel, zo sedla sme sa do Livigna vrátili turistickým chodníkom plným schodov, o ktorom sme si mysleli, že je zjazdný, avšak asi 300 výškových metrov sme v prudkom padáku bicykle tlačili a prenášali.



Deň piaty - Passo Fuorn – Livigno

V tento deň sme opäť využili služby cyklotaxi
Na talianskej strane sme míňali jazero Lago di Val Viola, po prekročení sedla sme sa na švajčiarskom území zastavili pri jazere Lagh da Val Viola.
a nášho známeho Davida, ktorý nás vyviezol na priesmyk Passo Fuorn. Aj táto trasa bola pôvodne zamýšľaná ako okruh, najprv po ceste a cykloshuttle busom cez tunel, ale z druhej strany od tunela do priesmyku prebiehali na viacerých miestach rekonštrukčné práce vozovky a nechceli sme riskovať nejaký problém. Úvod obstaral nenáročný lesný singel pozdĺž cesty do údolia a nasledovalo výživné stúpanie popri chate Alp Buffalora na náhornú plošinu Jufplaun s dokonalou alpskou panorámou tvorenou vrchmi Munt Buffalora a Piz Daint. Z najvyššieho bodu sme sa prašným a kamenným trailom dostali do doliny Val Mora a pripojili na mierne klesavý trail krútiaci sa po úbočí kopca Mon’Ata, ktorý nás priviedol k priehrade San Giacomo. Nasledovalo stúpanie do sedla Passo Alpisella, odkiaľ sme sa postupne cez pásmo lesa spustili chodníkom k priehrade do Livigna.



Deň šiesty - Diavolezza

Druhý oddychový deň, ale o program sme mali postarané. Autom sme sa presunuli k lanovke Diavolezza, kabína nás vytiahla do nadmorskej výšky 2 973 m. Hore pršalo, po čase sa oblačnosť na našu radosť roztrhala a aj keď vrcholky zostali zakryté, mohli sme si užívať výhľady na ľadovce Pers a Morteratsch. Vo vrchnej stanici lanovky je zriadená miestnosť s VR okuliarmi so špičkovou prezentáciou miestneho lyžiarskeho strediska. V spodnej stanici sme navštívili múzeum, kde nám milá pani vysvetlila, aj ukázala minulosť, súčasnosť a pravdepodobnú budúcnosť ľadovca, ktorá vôbec nie je biela. Majú pripravený projekt na jeho záchranu, dúfam, že sa im ho podarí zrealizovať. Veľmi zaujímavé a poučné.


Deň siedmy - Poschiavo

Kráľovská etapa. Kabínkovou lanovkou sme sa vyviezli na Mottolino. Vyskúšali sme modrý trail Take it Easy, po ňom sme na seba zobrali úlohu cestných cyklistov a nasledoval asfaltový presun do dedinky Arnoga, kde sme odbočili do 12 kilometrov dlhej doliny s koncom v sedle Passo di Val Viola. Na talianskej strane sme míňali jazero Lago di Val Viola, po prekročení sedla sme sa na švajčiarskom území zastavili pri jazere Lagh da Val Viola. Idylické miesto. Pod dozorom alpských štítov sa na zelených lúkach pásli kravy, ktoré nás sprevádzali na každom kroku už od prvého dňa.

Očarení fantastickou scenériou sme potom väčšinou už len klesali dolinou Val da Camp až do mestečka Poschiavo. Na stanici sme sa naložili na vlak, ktorý nás po trati Bernina Expressu s nádhernými výhľadmi doviezol pod priesmyk Passo Bernina. Tu sme sa chvíľu rozhodovali, či sa do Livigna budeme vracať neľahkým terénom, ktorý sme na treťom výjazde prešli v opačnom smere, alebo po ceste. Kvôli pokročilému času vyhrala druhá možnosť. V priesmyku Forcola di Livigno sme prešli na cyklotrasu vedúcu k mestu, pred ním sme na záver objavili pekný lesný trail po úbočí miestnych kopcov.



Deň ôsmy - Val Federia

Na posledné dva dni nám zostali tri predmety záujmu. Prvým z nich bol prírodný trail do doliny Val Federia, so začiatkom neďaleko hornej stanice Carosello 3000. Opäť sme využili lanovku a tentokrát aj s Majou zopakovali návštevu Monte delle Rezze. Potom prišlo k samotnému trailu. Mali sme ho napozeraný z videí, ale ani zďaleka to bikerská balada nebola. Všadeprítomné kamene a brázdy od kolies či vody ho pre nás urobili vcelku náročným, o to viac chutilo pivo dole na chate. Následne sme sa spustili dolinou, ktorú sme absolvovali hneď prvý deň a skončili v Livigne.



Deň deviaty - Crap da la Paré a Val delle Mine

Fantastická dovolenka aj o športe, aj o srande, o tom, čo nás baví a hlavne o partii na rovnakej vlnovej dĺžke.
Po nočnom daždi sme vyrazili do mierne chladnejšieho počasia. Cyklotrasou stúpajúcou cez bikepark sme sa dostali do dedinky Eira. Z parkoviska viedol chodník, neskôr trail na 2 390 metrov vysoký vrch Crap da la Paré, týčiaci sa nad priehradou. Ponúkal krásne výhľady na vodné dielo, po otočke o 180° na mesto. Vrátili sme sa do dediny a začal výšľap ku lanovke Mottolino, cestou sme sa pristavili pri populárnom vraku prúdového lietadla Fiat. Prešli sme kilometrový úsek Enduro Natural trailu, z neho sme sa pripojili na rôznorodý a zaujímavý trail Val Delle Mine. Stúpania striedajúce klesania, kamene, korene, hlina, horské bystriny, zrázy a výhľady - „All in One" na poslednej jazde prekrásnou prírodou.



Fantastická dovolenka

Alpy. Majestátne pohorie nie tak vzdialené od Slovenska. Nesmelé plány v tomto smere som do budúcna mal, ale ani vo sne by mi nenapadlo, že letnú premiéru zažijem už túto sezónu a práve v Livigne. Z deviatich dní sme naplno využili osem, počas siedmich výjazdov sme prešli 300 km.


Zažili a videli sme tu snáď všetko - šotolinu, lesy, traily, asfalt, dychberúce scenérie, výhľady na štíty a ľadovce, výhľady do dolín, priehrady a jazerá, chutnú pizzu, kvalitný rum, pojazdili Taliansko a Švajčiarsko. Fantastická dovolenka aj o športe, aj o srande, o tom, čo nás baví a hlavne o partii na rovnakej vlnovej dĺžke. Vznikli nové priateľstvá, ktoré určite rozvinieme a pevne verím, že v rovnakej zostave ešte niečo veľké v budúcnosti zažijeme. Kľudne opäť Livigno.
report_problem Našel (našla) jsi v textu chybu?
sorcerer 
clear
Proč se Ti článek nelíbí?
Odeslat zpětnou vazbu
Formulář se odesílá

Komentáře

Momentálně se tu nenacházejí žádné komentáře

Abys viděl(a) celou diskusi, musíš být přihlášený/á.
Formulář se odesílá
Přidej komentář
Formulář se odesílá

Podobné články

Unboxing: BMC Fourstroke LT ONE – nenasytný maratonec

Unboxing: BMC Fourstroke LT ONE – nenasytný maratonec

Hledáš nekompromisní kolo do přicházející maratonské sezóny, se kterým si užiješ výlet hřebenem i moderní cross-country tratě? Máme pro tebe skvělý tip.
Unboxing: Haibike Nduro 6 - mullet do těžkého terénu

Unboxing: Haibike Nduro 6 - mullet do těžkého terénu

Hledáš ebike na ty nejtěžší traily, enduro závody a zdolávání náročného terénu? Možná právě Nduro bude pro tebe to pravé. Jsi zvědavý na výbavu? Čti dál.
Unboxing: Giant Trance X E+ 3 - výkonný a zábavný ebike

Unboxing: Giant Trance X E+ 3 - výkonný a zábavný ebike

Zažijte rychlost ve stoupáních a úsměv na tváři cestou dolů. Klidně i několikrát po sobě. Dostatek výkonu a jízda plná zábavy jsou hlavními rysy modelu Trance X E+ 3.
keyboard_arrow_up